II. správa 16.1.-26.1.2017
Dobrý deň, dobrý večer!
Myslím, že po dvoch týždňoch vo vnútrozemí Austrálie, konkrétne Nového Južného Walesu, môžeme smelo tvrdiť, že sme sa udomácnili.
Je to najmä cítiť na množstve múch, ktoré nás každodenne kolonizujú :). Na konci druhého týždňa sme sa dostali za mestečko Willcannia a máme v nohách 1030 km. Následne sme bojovali s psychickou záťažou skoro štyri dni a sme v Broken Hille.
Z tohto množstva kilometrov sa nám podarilo absolvovať približne 350 km po nespevnených cestách naprieč planinami, kde sme videli veľké množstvo zvierat, klokany, ježure, vyše polmetrové plazy, pštrosy, pavúky a iné…
Krajina je tu nesmierne suchá … počas horúčav sa nám podarilo zazrieť aj spontánny požiar krajiny.
Prechádzali sme malinkými mestečkami ako Hillstone, či Ivanhoe. Musím povedať, že sme stretli veľmi, ale veľmi ochotných ľudí pripravených vám hneď pomôcť. Od pumpárky, ktorá nám dala ako dar bezplatné tankovanie nafty, pána z občerstvenia, ktorý nám doniesol kopcom zaplnený obal hranoliek a dezert, popritom sa postaral o naše pranie alebo ochotných policajtov, ktorí nám pomohli. Pomohli nám rozhodnúť, kade sa nasmerovať do Wilcannie a potom do Broken Hill, lebo pravé išli uzavrieť cestu, ktorú sme mali v našom pláne, čo nám pridalo navyše asi 80 km.
Nakoľko stále bojujeme s rôznymi variantmi presunu: nočný/denný/etapový.. nemáme ustálený čas na behanie, len kopírujeme možnosti počasia. Dokonca nám aj raz pršalo a to necelých 5 minút. Načo sa zdvihol taký protivietor, že nám robilo problém sa hýbať 4 km/hod… ale aspoň bolo doobeda príjemných „už len“ 32 stupňov pod mrakom 🙂 V takomto počasí je časté, že nočná teplota sa pohybovala okolo 38 stupňov.
Zdravotne sa cítime relatívne OK a nohy adekvátne ku km. Pitný režim nám stúpol skoro na 8 litrov tekutín na osobu, denne. Autíčko nám skvelo poslúži aj na miestach, kde nie je tieň a chalani sa vedia vždy vynájsť a poradiť si v ťažkej situácii. Ďakujem im za veľkú podporu.
Individuálne pocity:
Jozef Rajchl:
Veľmi veľa múch, ktoré sa dajú zvládať len ak mate moskitieru na tvári. Teplo je tu naozaj zdrvujúce. V prípade ak sa nerozhodneme pre nočný beh, je potom veľký problém si aj max hodinku pospať pri teplotách 45 stupňov v malom tieni. Takže sa mi moc nedarí zopakovať dva dlhšie úseky (odbehnuté v noci) po sebe, z čoho som veľmi smutný, nahnevaný, deprimovaný,… Tento týždeň bol tvrdý aj z rodinných dôvodov. Opustil nás skvelý človek Jarko. Jarko ďakujeme a veľká česť tvojej pamiatke….prepáč, že tam nebudem…. 🙁
Sme odhodlaní bojovať, čo to dá. Som veľmi rád, že tu mam takých parťákov, ktorí sú pripravení vždy pomôcť. Som nesmierne šťastný, že mám rodinu a priateľov, na ktorých stále myslím a pomáhajú mi tak zdolávať km po km. Ďakujem vám.
Branislav Klementovič:
Stále usmiati ľudia, prekrásna príroda (krajina) a klokanov už celkom dosť. Veeľmi teplo aj v tieni. Relax pri vode by padol. Unavený, ale šťastný 🙂
Ľuboš Kršiak:
Konečne mame tú správnu výbavu do pojazdnej kuchyne… takže Jožko nebude nikdy hladný.. bude veľa síl 😀